WYATT RAWLINS

Wyatt si nepamätá svojich rodičov, lebo svoj skorší život prežila celý len v sirotinci, kde sa ocitla hneď po narodení. Vyrastala vo veľmi prísnom režime, kde počúvala ženy, ktoré tam vtedy pracovali a robila jednoducho všetko tak ako oni chceli, lepšie povedané dodržovala pravidlá. Kvôli svojej vlastnej povahe však nemala skoro žiadnych priateľov no jej to nevadilo. Už ako dieťa totižto presne vedela čím chce vlastne byť. Chcela byť vojačkou a slúžiť vlastnej krajine pri jej ochrane. Sama nevedela, kde presne dostala ten nápad no jednoducho to raz povedala a odvtedy o ničom inom vlastne ani nesnívala. Keď prvý krát nastúpila do školy, dodržovala tam pravidlá a učila sa na samé dobré známky. No ani tam si poriadne nedokázala nájsť priateľov no ako ona vtedy hovorila, mala jednoducho iné priority. Chcela sa vzdelávať, chodievala behať, cvičila, aby mala fyzičku a kondičku, pričom sa už v skorom detstve pripravovala na to, že si chcela splniť svoj detský sen.

 

Potom nastúpila na strednú školu, kde ako predtým dodržovala pravidlá. Nikdy sa s nikým nedostala do bitky, s nikým sa nehádala, bola taká šedá myška, ktorá sa len stále hlásila ak niečo vedela v škole, chodila cvičiť a stránila sa inak ostatných. Nechcela zdieľať vlastný život s nikým o ktorom sa domnievala, že sa aj tak s daným človekom vôbec neuvidí. Nakoniec nešla ani na vysokú školu a len začala pracovať po brigádach alebo ako mala príležitostné práce. Keď napokon dovŕšila 18 rokov a musela opustiť sirotinec, našla si malý a lacný byt než sa išla zapísať do armády. Tam začala cvičiť než napokon išla aj do vojny. Po rokoch strávených v armáde, sa potom zase vrátila domov, kde relaxovala než bola zase niekam poslaná na bojisko. Keď už bola ale doma, tak chodievala behať do blízkeho lesa. Našla si zopár priateľov, ktorým sa dokonca vedela otvoriť, vedela s nimi viesť normálny rozhovor za čo im bola nesmierne vďačná.

 

Nakoniec sa však rozhodla presťahovať do Seattlu, kde si našla svoj menší byt, ktorý si zariadila podľa svojho gusta no vždy jej išlo o to, aby to vyzeralo útulne a nie luxusne na také veci si vôbec nedávala záležať. Nakoniec aj v miestnych lesoch chodievala behávať, kde sa jej jeden beh napokon stal osudným. Stretla tam divného muža, ktorý vyzeral podľa nej akoby bol na drogách. Pomaly sa k nej začal blížiť a ona nevedela, čo sa vlastne deje. Vyzeral akoby bol ale nakoniec psychicky chorí, lebo si dačo mrmlal pod nosom než sa začal triasť a Wyatt to celá zaskočená sledovala. Snažila sa k nemu hovoriť no on ju akoby vôbec nevnímal a vtedy sa to začalo celé. Začal sa meniť do niečoho, čo Wyatt vôbec nechápala a po pár minútach na jeho mieste stál vlk. Zavyl a začal sa pomaly k nej blížiť. No vtedy začula dupot láb a z lesa sa vynorilo viacej vlkov, ktorý po danom vlkovi skočili než sa im ho podarilo spacifikovať. Nakoniec sa domov dostala ani sama nevedela ako. No nikomu o svojom čudnom stretnutí nepovedala a tak len pokračovala so svojim životom ďalej. A nakoniec za ňou aj Marrok osobne zašiel. Netušila, čo po nej ten neznámy muž vlastne chce no potom jej všetko vysvetlil, pričom jej jasne vysvetlí s podtónom vyhrážky, aby o tom nikdy a nikomu nehovorila. A ona zistila, že v tomto svete existujú vlkolaky, bytosti o ktorých sa domnievala, že existujú len v knihách či vo filmoch. Wyatt Marrokovi sľúbila, že tajomstvo je u nej v bezpečí a keď sa na to bude cítiť, tak by sa nechala dokonca premeniť. Lenže Marrok a svorku ju stále sledovali, či neporušila to čo sľúbila a ona držala svoje slovo.

 

O dva roky nastúpila do vysokej školy na odbor kriminalistika, právo a IT. Po skončený školy mala titul a červený diplom, pričom mala najlepšie známky z celej triedy. O rok neskôr sa pridala k vojenskej polícií na špecializáciu CID Special Agent (Špeciálny agent kriminálneho vyšetrovania). Nechcela sa totižto vrátiť naspäť do vojny, ale chcela skôr zostať v krajine a pracovať práve v nej. Nakoniec sa o tri roky cítila na to byť dosť silná, aby požiadala sama Marroka o premenu. Ten jej vyhovel a premenil ju. Wyatt premenu prežila a stal sa z nej vlkolak. Vo svorke sa dostala na post bety, kde si našla aj veľmi dobrého kamaráta Dylana Owena, ktorému dokázala povedať všetko, čo ju vlastne trápilo alebo čo ju naopak tešilo. Bolo to akoby v ňom našla svojho brata, ktorého nikdy predtým vlastne nemala. Dylan bola nakoniec ten, kto jej pomáhal sa ovládať, ten kto ju učil ako na to s jej vlkom a ako sa začleniť, aby nikdy nestratila kontrolu nad sebou. A darilo sa jej, lebo Dylanovi z celej duše verila a on bol ten, čo ju dokázal na sto percent vo všetko podržať a vedel jej naslúchať zrejme zo všetkých najlepšie. A nakoniec sa po dlhej dobe vedela aj poriadne ovládať a i premena sa časom stala oveľa menej bolestivou. A za najväčšiu podporu ďakovala práve Dylanovi, ktorého začala považovať dokonca za najlepšieho kamaráta.