SAMUEL SINCLAIR

Už odmalička bolo jasné, že jeho ľudská a vlčia stránka spolu ladia. Vlk v ňom je súčasť, ktorú neschováva, ale ani sa ňou nenechá ovládať. Obidve polky jeho bytosti medzi sebou nevedú žiaden vnútorný konflikt - skôr sa dopĺňajú. Človek mu dáva rozvahu, schopnosť odhadovať situácie a kontrolu nad impulzmi. Vlk mu dodáva inštinkt, rýchle reakcie, cit pre hierarchiu a neochvejnú lojalitu.

​

Jeho premena je vďaka polokrvnosti rýchla a po toľkých rokoch takmer bezbolestná. Vďaka rýchlemu hojeniu sa po premene dokáže rýchlo spamätať a fungovať podľa toho, v akej forme práve je. Premeny vníma skôr ako pocit uvoľnenia, oslobodenie od ľudských obmedzení, ale nie ako stratu kontroly. Aj vo vlčej podobe si zachováva jasné vedomie - keď sa díva na svet vlčími očami, stále vie, kto je, koho chráni a prečo bojuje. Jeho vlk neuvažuje v slovách, ale v emóciách, obrazoch a impulzoch; nikdy však nezachádza do chaotickej slepej agresie. Tým je pre neho boj prirodzenou kombináciou živočíšnej dynamiky a ľudskej taktiky. Jeho vlk pôsobí pokojne, vyrovnane a ostražito.

V prítomnosti cudzích vlkov ostáva opatrný, ale nie nepriateľský. Jeho rozhodnutia - či už v ľudskej, alebo vlčej forme - vždy vychádzajú zo spojenia inštinktu a rozumu. Rýchle hojenie mu dodáva sebadôveru, no nikdy neprerastie do bezstarostnosti; veľmi ľudsky si uvedomuje následky svojich činov a neberie na ľahkú váhu žiadne riziko, ktoré by mohlo poškodiť svorku.

​

V rámci pozície gammy vníma nálady v skupine ešte skôr, než si ich všimnú ostatní - drobné napätia, zmeny v postojoch, mikrogestá, ktoré prezrádzajú nekľud alebo hnev. V takých chvíľach jeho vlčia podoba nezasahuje agresívne, ale pevne - niekedy stačí jeho postoj, inokedy tlmené zavrčanie či krok vpred. Dokáže predísť konfliktom tým, že ich vychytí v zárodku, a keď už ku konfrontácii dôjde, zasahuje presne a kontrolovane. Ako polokrvný prakticky ovláda svoje premeny, a preto vie byť ideálnym mentorom pre tých, ktorí ešte len hľadajú rovnováhu. Vo vlčej podobe pri nich stojí ako trpezlivá, pevná prítomnosť - krok od nich, pripravený reagovať na náhle výkyvy emócií či nekontrolované impulzy. Učí ich hraniciam nie silou, ale tým, ako sa správa - jasne, dôsledne a s rešpektom. Funguje ako most medzi mladšími a vedením. Jeho vlčia stránka dokonale chápe inštinkty členov svorky, zatiaľ čo jeho ľudská stránka rozumie zadaniam a stratégii alfy či bety. Dokáže tvrdo formulované príkazy „preložiť“ do jazyka mladších tak, že ich neurazia ani nezrania. Upokojuje napätie, drží priestor, v ktorom sa svorka môže nadýchnuť a nestratiť jednotu.

​

V boji je jeho vlčia podoba sústredená, disciplinovaná a strategická. Neskočí bez rozmyslu do prvej línie – sleduje vývoj, chráni boky a zasahuje tam, kde má jeho prítomnosť najväčší význam. Vie držať formáciu a intuitívne cíti, kde sa môže skupina zlomiť. Nikdy nestráca prehľad o tom, kde sú ostatní členovia, a vlčí inštinkt mu umožňuje reagovať v zlomku sekundy na potenciálne hrozby. Jeho sila v pozícii gammy spočíva v tichosti, nie v dominancii. Dokáže si udržať rešpekt bez toho, aby musel vyvolávať strach. Je dominantný len natoľko, aby sa nenechal zatlačiť, ale nie natoľko, aby túžil po moci. Drží svorku pohromade, aj keď to navonok nevyzerá. Je to vlk, ktorý nežiari vpredu – ale keby tam nebol, všetci by cítili, že niečo chýba.

Minulost

Jeho príchod na svet bol síce plánovaný, no nie so zámerom vytvoriť si šťastnú rodinu. Išlo len o pudy jeho otca, zachovať rod a genetickú líniu rodiny Sinclair. Niežeby v Ottawe znamenali tak veľa, aby to bola škoda, prísť o takú rodinu, ale jeho otec mal vždy väčšie ego, než čokoľvek iné. Nebol to nutne zlý muž, ale s možnosťami, ktoré mal, nenarábal vždy správne. Preto, keď jeho matka Ava otehotnela, bolo to súčasťou plánu, ale tiež skúškou. Jej aj Samuela. Dokážu spolu tehotenstvo prežiť? Keby nebolo Eliasa, pravdepodobne by sa jeho život skončil ešte skôr ako sa stihol poriadne začať. Elias bol členom svorky ako obaja jeho rodičia, lenže kým jeho otec bol alfom, Elias bol omegou. Ale to presne v tom čase Ava potrebovala. Elias jej pomáhal prejsť si všetkými útrapami tehotenstva vlkolačice a to bez toho, aby do toho ťahali vzájomné city. Obaja si splnili svoju úlohu až do pôrodu. Tam sa veci skomplikovali. Dieťa bolo príliš veľké, po otcovi, kým Ava bola útla žena. Počas pôrodu nastali komplikácie, s ktorými nikto nepočítal, Samuel sa zasekol v pôrodných cestách a Avu museli operovať. Lenže zachrániť sa ju lekárom nepodarilo. Nestihla mu dať ani meno, doktorom ho povedal Elias, pretože vedel, aké mená mala Ava pre svoje dieťa vybrané. Noah pri pôrode ani nebol, tak mu Elias potom dal vedieť, že sa stal otcom nezvyčajne veľkého chlapca menom Samuel.

​

Keďže Noah mal plné ruky práce oplodňovaním iných žien, o Samuela sa moc nezaujímal. Investoval doňho peniaze ako do budúceho dostihového koňa, aby sa mal dobre a nič mu nechýbalo počas rastu, ale vychovával ho primárne Elias. Ten mu bol otcom viac ako Noah, ale to si Samuel vždy nechával pre seba. Vedel, kto je jeho otec, Noah ho na to nenechal zabudnúť, ale jeho otcom bol len vtedy, keď mu to práve vyhovovalo – čiže keď sa synom potreboval pochváliť niekomu inému. Inak povedané, syn za jeho pozornosť stál len vtedy, keď niečo robil dobre. Akonáhle zlyhal alebo v niečom sklamal, v tých momentoch nebol jeho synom, len synom svojej matky, ktorá zlyhala pri pôrode. Preto sa otca na matku moc nevypytoval. Od Eliasa vedel len to, že bola úžasná žena, ktorá sa naňho veľmi tešila, no žiaľ, nebolo im súdené poznať sa. Ako vyzerala vedel iba z fotiek, ktoré po nej ostali a aká bola, to vedel z rozprávania Eliasa. Bez toho by nemal nič, kľudne ho mohol priniesť bocian či vrana, možno by tomu uveril.

​

Ako Samuel rástol, stával sa silnejším a sebaistejším. Elias mu pomáhal s jeho vlčou stránkou a jej zvládaním, no nakoľko sa s ňou narodil, nebolo preňho tak ťažké uvedomiť si niektoré veci. Napríklad, že nemalo zmysel s tým bojovať. Ten vlk tam nebol preto, aby spolu bojovali, bol tam preto, aby žili v jednote. Pochopil to veľmi skoro, takže dokázal svoju druhú podobu prijať a takmer sa nemohol dočkať momentu, kedy sa prvýkrát premení a dosiahne plný potenciál toho, čím bol.

​

To sa stalo krátko po jeho dvadsaťšestých narodeninách. Elias bol pri ňom, pomohol mu s tým a on to vďaka nemu zvládol lepšie. Od toho momentu cítil, že začal byť tŕňom v oku svojho otca. Ako alfa sa začal obávať konkurencie mladého vlka v svorke. Čo na tom záležalo, že boli otec a syn, pokiaľ šlo o moc, jeho otec nemal zábrany. Elias sa istý čas snažil nahovoriť Samuela, aby sa pokúsil svojho otca vyzvať. Že by určite bol lepším alfom než Noah, ale Samuel mal vlastné plány. K Noahovi nepociťoval žiadnu náklonnosť a fakt, že bol jeho otcom, zostával len na papieri. Eliasa mal rád, ale z jeho rád cítil volanie pomsty a nečistých úmyslov. Samuelova teória bola, že nakoľko Elias miloval Avu, chcel sa skrz neho pomstiť Noahovi. Lenže on toho odmietal byť súčasťou. O moc mu nikdy nešlo a nakoľko sa začínal cítiť ako cudzinec vo vlastnej svorke, rozhodol sa odísť. Nielen zo svorky, ale aj z mesta.

​

V tom čase mal dvadsaťjeden rokov, ale dokázal sa o seba postarať. Už v Ottawe si prešiel kurzom záchranárskych služieb, pretože ho od detstva lákalo byť policajtom, hasičom alebo sanitárom. Až do dospelosti si však nebol istý tým, čo z toho by chcel robiť. To sa mu ujasnilo až po príchode do Seattlu, kde sa usadil v časti Capitol Hill. Jeho otec mu ešte rád dal peniaze za to, že odišiel a nezaujímal sa o lepšie miesto vo svorke. Za tie peniaze si teda kúpil byt a ďalšie kurzy, ktoré mu pomohli zamestnať sa ako hasič v miestnom hasičskom zbore. Keď si konečne urovnal veci v pracovnom živote, upriamil pozornosť aj na život z vlkolačej stránky. Zaznamenal, že v Seattli je svorka, ktorá patrila Marrokovi, teda sa začal zaujímať o to, ako sa do svorky pridať. Bol to dlhý proces, ale on bol, ako vždy, vytrvalý. Hral podľa pravidiel a prejavoval iniciatívu vtedy, keď sa to práve hodilo. Vďaka dlhoročnému úsiliu to dotiahol na pozíciu gammy a vyššie zatiaľ nemieri. Podobne sa mu darilo aj v práci, kde sa mu v priebehu rokov dostalo povýšenia na kapitána ich oddielu, hoci na tú pozíciu priamo nemieril. Prijal to s rešpektom a odhodlaním, že nesklame dôveru tých, ktorí ju doňho vkladajú.

Zajímavosti

• Hovorí plynule anglicky, ale aj francúzsky.

• Pri rozhovoroch s ľuďmi často nakláňa hlavu mierne nabok, rovnako ako vlk pri vyhodnocovaní zvuku alebo emócií v hlase.

• Má tendenciu vždy sedieť chrbtom ku stene, nikdy chrbtom do miestnosti. Nie z paranoje - skôr z reflexu ochrancu.

• Miluje vôňu dažďa na betóne a dreva v lese.

• Keď už nevie, čo so sebou, zvykne vyraziť behať do lesa, zvyčajne v tichosti, bez toho, aby komukoľvek povedal, kam ide. Je to jeho spôsob, ako vyčistiť hlavu.

Odměny