NATHANAEL A. MONTGOMERY

Nathanael sa narodil v roku 1727 v Sorii v Španielsku do vlkolačej svorky bete Juanovi Torresovi a omege a jeho družke omege Isabel Rosario. Síce by to inak za normálnych okolností bola udalosť, ktorú by každý šťastný otec oslavoval no toto nebol ten prípad. Pretože svorka prišla o svoju omegu v momente, keď sa Nathan narodil a aby toho nebolo málo, tak aj jeho otec zošalel viacej ako bol predtým. Nathan sa však takto nazačiatku vôbec nevolal. Jeho rodné meno bolo Pedro Torres. Nakoniec teda svorke utrpela hneď dve straty a keďže alfa chcel uchrániť bezbranné nevinné práve narodené dieťa, Juana museli napokon zabiť. Jeho šialenosť sa už zastaviť jednoducho nedala. Hlavne, keď stratil svoju milovanú družku a skoro pri pomste zabil vlastného syna, ktorého za družkinu smrť obviňoval. Pedro sa narodil do krušné roku, keď sa Španielsko pustilo do boja s Anglickom a krajine v tej dobe vládol kráľ Filip V. z dynastie Bourbonovcov, ktorý túto vojnu vlastne spôsobil. Svorka sa držala od konfliktu ďalej, predsa len nemala v úmysle vstupovať do ľudského boja o nejaké územia a hlavne museli svoju totožnosť schovávať. Preto sa nikdy veľmi verejne neprejavovali a radšej sa držali u seba. Stráženie svojho tajomstva jednoducho brali vážne a za porušenie tohto tajomstva sa trestalo až veľmi tvrdo. 

​

Pedro rástol ako z vody a všeličo sa učil vďaka svorke, ktorú bral ako svoju jedinú rodinu. Učili ho všetko, čo ako mladý vlkolak vlastne potreboval a pomaly ale isto ho pripravovali, aby napokon zvládol aj samotnú premenu. Keďže otca nikdy nepoznal, lebo ho museli zabiť ešte vtedy ako Pedro začal vôbec vnímať vonkajší svet. Za svojho otca považoval však alfu Manuela a jeho družku a manželku Mariu zároveň za matku. Oboch rodičov miloval i keď zatiaľ netušil, že to nie sú jeho biologickí. Celú svorku bral ako jednu veľkú rodinu, nikdy nerobil s nikým veľké rozdiely. Pedro rástol ako z vody, pričom sa aktívne učil všetko, čo potreboval k tomu, aby porozumel svetu vlkolakov a aj nebezpečenstiev, ktoré išli ruka v ruke z ich životmi. V roku 1745 nastúpil na univerzitu bo Valencii, kde začal študovať medicínu. Síce to nebol študent, ktorý sa učil vynikajúco, keďže ho medicína nesmierne zaujímala a jeho adoptívny rodičia ho nesmierne podporovali, lebo si mysleli, že sa z neho stane lekár vo svorke, lebo ten im teraz nesmierne chýbal. Pedro v tomto veku už vedel, že Manuel a jeho družka neboli jeho biologický rodičia a on to prijal s otvorenou náručou. Platili mu nielen štúdium na univerzite, keďže on zatiaľ nepracoval, lebo sa chcel viacej sústrediť na štúdium no dohodol sa s nimi, že im to potom všetko aj s úrokmi vráti, keď si nájde nejaké zamestnanie a bude konečne aj on zarábať. 

​

Štúdium bolo nesmierne náročné a zdĺhavé no on  na tom všetkom dlho pracoval a neustále sa učil, aby skončil s čo najlepšími známkami a našiel si prestížne miesto. Po úspešnom dokončení nastal deň, keď bol úplnok a vtedy sa to stalo, vtedy prišiel ten zlom. Začalo to náhle a veľmi rýchlo. Vedel, čo sa deje, lebo svorka mu o tom hovorila. Prvá premena prebehla bez veľkých problémov a tak namiesto Pedra stál na jeho mieste krémovo sivý vlk s krémovo jantárovými očami. Pedro sa cítil čudno no zároveň úžasne. Jednoducho to nevedel popísať no potom sa rozbehol a podľa pachu si to namieril späť k svorke, kde podľa pachu našiel svojich adoptívnych rodičov, ktorí ho podľa pachu poznali. Najprv boli prekvapení no ihneď mu gratulovali. Pedro cítil neuveriteľnú pýchu a s ich pomocou sa potom premenil zase do ľudskej podoby. Užíval si svoju vlčiu podobu no dodržoval pravidlá, nikomu nehovoril, kto bol. Po prvej premene mal však problémy s ovládaním no rodičia mu pomáhali a chodili spolu loviť nielen v trojici, ale dokonca ako celá svorka.

​

No radosť netrvala večnosť. Raz do ich domu vtrhla banda zlodejov ozbrojení puškami a keďže si mysleli, že sa jedná o vyššiu vrstvu kasty, nedochádzalo im, že vtrhli do sídla vlkolakov. Strhla sa bitka, mela, pričom však Pedro pritom nebol nebol. Detaily nikdy nezistil a keďže bol vtedy v nočnej, lebo sa zamestnal ako lekár a chirurg zároveň v miestnej nemocnici, mal vtedy závažný prípad, ktorý nemohol jednoducho odložiť. Avšak, keď sa vracal naspäť domov, tak cítil, že dnes je niečo iné a keď zastal pred prahom domu, vedel, že jeho zlý pocit sa naplnil. Vošiel dnu, kde boli na zemi mŕtvi. Bola tma a tak bolo ťažké rozoznať, kto bol kto. Nakoniec ako Pedro prešiel celý dom, zistil, že všetci sú mŕtvi. Manuela našiel ležať v jeho kancelárií na zemi v kaluži krvi, kde hneď zistil, že bol strelený priamo do srdca. Matku našiel zase v predsieni mŕtvu a ani tej nebolo pomoci. Sám v ten moment nevedel koľko zo svorky vôbec prežilo a koľkým sa podarilo vlastne utiecť. No vedel jednu vec a to, že tu nemohol ostať. A tak utiekol a pár dní sa skrýval v lesoch vo vlčej podobe. Prebýval v menších jaskyniach a lovil vysokú zver. 

​

Bál sa ísť do mesta no sem tam sa v ľudskej podobe vybral ku kraju lesa a v prestrojení za žobráka sa vkradol naspäť do mesta, aby zistil či začali vyšetrovať vraždu jeho rodiny. A že vraj začali, pričom však jeho považovali za nezvestného alebo mŕtveho. Toto potvrdilo Pedrovi jednu vec- a tú, že už v tomto meste nemôže zostať. 

​

A tak si to teda namieril naspäť do lesa, kde ešte pár dní zostal, aby si pretriedil myšlienky a rozhodol sa ako bude konať ďalej. Napokon zašiel do domu, kde sa konal masaker a namieril si to priamo do záhrady, kde si vyhrabal svoj poklad, ktorý pozostával zo zlatých mincí, ktoré dostal na narodeniny alebo si ich našetril pri príležitostných prácach a všetko to zobral zo sebou, aby mohol začať úplne od začiatku. Napokon sa rozhodol pre mesto Cerezo de Abajo, kde sa napokon usadil v menšom domčeku, ktorý kúpil veľmi výhodne. Potreboval totižto niečo nenápadné, lebo si stále myslel, že išli po ňom. Sám teraz neveril nikomu, záležalo mu len na sebe samom a keďže nehľadal tých, ktorý za ten masaker vlastne mohli, stiahol sa do úzadia. Nehľadal ich len preto, lebo si myslel, že zomreli v tú noc útoku a teraz bol sám bez svorky. A po pravde sa tam bál dokonca vrátiť. Preto si v tomto novom meste zmenil meno na Antonio Sánchez. No tentoraz sa nezačal venovať medicíne, lebo mal zase pocit, že by ho podľa tohto mohli vypátrať. A preto sa pridal do armády, aby mal aspoň nejaký výcvik, nepôsobil tak podozrivo a hlavne, aby sa vedel brániť či používať zbrane. 

​

V armáde sa mu darilo, našiel si tam aj priateľov, ktorým síce nemohol povedať, kto vlastne je no konečne sa necítil stratene a sám. Možno len predsa našiel nový domov, niečo čo si myslel, že už možno nenájde. Ako roky plynuli, zvykol si na tento jeho nový život. V armáde ho to nesmierne bavilo a dokonca bol tak šikovný, že dostal až povýšenie na podplukovníka. No ani toto jeho šťastie netrvalo dlho než vypukla vzbura proti jeho osobe, pričom však netušil, čo urobil zlé. Pár členov sa v noci prikradlo k jeho izbe, keď spal a napadlo ho. Vďaka dobrému sluchu počul, že sa k nemu dakto zakráda no bol rozospatý a tak reagoval spomalene. Podarilo sa im ho bodnúť priamo do brucha, pričom po tomto činne utiekli. Antonio sa vytackal von, pričom sa snažil zastaviť krvácanie no nenašiel pomoc. A preto si to namieril smerom preč, lebo toto bral ako znamenie a preto utiekol do lesa, kde sa napriek bolesti premenil do vlčej podoby a potom si našiel bezpečné miesto, kde sa napokon zvalil na zem a začal odpočívať. Trávil v lese niekoľko dní, počas ktorých sa liečil a vždy lovil zranené kusy. Po nejakom čase sa rozhodol zase vymeniť miesto, kde by sa zrejme mohol usadiť a hľadal niečo mimo Španielska. 

​

A zatiaľ sa rozhodol pre mesto Marseille vo Francúzku. Tam zostal len pár rokov, pričom sa však nikde nezamestnal. Zmenil si meno na Pierre Dumont, kde žil v ústraní a potichu. Ešte viac sa uzavrel do seba, pričom do mesta chodil len preto, lebo posledný rok sa napokon zamestnal ako prekladateľ. Jazyky mu vždy išli a preto sa rýchlo naučil francúzsky jazyk akoby sa snáď vo Francúzsku narodil. Pár rokov sa mu aj darilo, urobil si nejaké kontakty no nehľadal žiadnych priateľov, lebo mal stále traumu a preto sa uzavrel do seba a nikomu neveril, stal sa sebcom, ktorý myslí len na seba. S kontaktmi zostával v spojení len z profesionálneho hľadiska a takto sa to ťahalo niekoľko rokov. Na verejnosti však nevystupoval, žil sám a v pokoji no vedel, že sa časom bude musieť premiestniť kvôli tomu, že nestarne. Rozhodol sa pre Balkán, kde odcestoval ešte v ten deň. Počas tých rokov vo Francúzsku sa mu práca prekladateľa zapáčila natoľko, že začal praktikovať rovnaké povolanie aj práve tu. Našiel si tu niečo skromné, aby si niečo ušetril a zase si zmenil meno na Daris Petrović. No ani tu si žiadnych priateľov nenašiel a myslel len na svoje bezpečie a prežitie akoby si snáď mal hľadať blízkych ku ktorým by zašiel pre hocijakú radu. 

​

Na Balkáne strávil zase nejaký čas než sa zase po rokoch zase musel presťahovať. No tentoraz si vybral inú krajinu, ďalej, aby po sebe zase dokonale zamietol stopy. Vybral si Austráliu a presťahoval sa do jeho hlavného mesta Sidney. Tam si zase zmenil meno na Noah Davis a zamestnal sa tentoraz v nemocnici ako chirurg. Učil sa tam tamojších doktorov všetko, čo potreboval a všetky informácie do seba vpíjal ako špongia. Darilo sa mu, urobil aj sám pár zákrokov no stále mu to nestačilo a preto študoval ešte viac ako predtým. No ani tu nemohol zostať natrvalo, lebo jednoducho nestarol a ostatní, hlavne jeho kolegovia by si všimli, že nestarne a vyzerá stále rovnako. Preto sa tentoraz rozhodol pre iný štát a vybral si Indiu, priamo mesto Amravati. Tam sa zase naučil ich jazyk hindčinu, pričom si zase zmenil meno na Oliver Miller. No nezamestnal sa ako doktor č chirurg alebo dokonca niečo, čo súviselo s nemocnicou. Nie, teraz to nemalo s medicínou nič spoločné, ale skôr s veštením. Posledné roky ho toto nesmierne zaujímalo a preto začal práve s týmto. Veštenie ho začalo nesmierne zaujímať a preto sa začal učiť ešte aj veštenie pomocou čajových lístkov, pričom tomu remeslu sa venoval zase niekoľko rokov než zase musel zmeniť krajinu, kde si zase zmenil meno. 

​

Takto sa to tiahlo nesmierne dlhé roky než napokon nastalo 21, storočie. Práve bol rok 2005 on vystupoval tentoraz pod menom Nathanael Montgomery, pričom pracoval v Baltimore v miestnej nemocnici ako chirurg. No najväčšia zmena nastala v tom, že Nathan mal priateľku Sarah, ľudskú ženu, ktorú však neprijal jeho vlk, takže to nebola jeho družka. Sarah spoznal v nemocnici, kde pracovala ako sestrička na detskom oddelení a boli spolu zhruba tri roky. Nathan sa nehodlal viazať a nehľadal manželstvo s čím bola Sarah informovaná. Jeho ľudská časť ju milovala svojim vlastným spôsobom, lebo stále to bol predsa len sebec, ktorý myslel len na svoje bezpečie a potom neskôr si musel aj priznať, že jej nikdy poriadne nedôveroval a preto jej neprezradil svoje tajomstvo. Bral ju len ako priateľku s ktorou síce býval, správal sa ako človek, miloval ju no nikdy tam z jeho strany nebola hlboká láska, ktorú ani po tých stáročiach nenašiel či sa ju nenaučil vyhľadávať. Bral všetko, čo mu život hádzal pod nohy. No ani jeho kariéra však netrvala dlho, keďže mu prišli na to, že sa jeho meno vyskytuje na čiernom trhu. Nathan sa tam totižto rád pohyboval, kde predával lieky na čo mu napokon prišli a preto prišiel o licenciu. Sám nepoznal toho, kto ho udal orgánom no napokon sa stiahol z výslnia verejnosti, pričom si nehľadal nové zamestnanie. A aby toho nebolo málo, ešte v ten rok prišiel aj o Sarah, ktorá čakala ich spoločné dieťa. Nathan netušil o jej tehotenstve, pričom ju našiel v ich byte mŕtvu. Privolaní záchranári skonštatovali smrť a určili príčinu smrti ako mŕtvicu až v nemocnici pri pitve. Nathan sa od nich dozvedel, že Sarah bola slabá a tak by nemala šancu plod donosiť. Nathan si však dal dve a dve dokopy a vedel, prečo potratila. Bol predsa len vlkolak a vlkolak s človek síce mohol počať dieťa, no matka by ho nikdy nedonosila a plod vždy potratila. 

​

Nathan sa z bytu odsťahoval a  prenajal si jeden menší, ďaleko od toho svojho pôvodného. Živil sa ako predajca liekov bez receptu. A vtedy stretol jeho, Solomona, ktorý v meste premieňal ľudí. Solomon poznal, že Nathan je vlkolak bez svorky a pohybuje sa práve za hranicou zákona a Nathan vedel, že Solomon a jeho svorka sú niečo iné, čo by sa za svorku zrejme označiť ani nemalo. Nathan bol vo svorke a toto bolo niečo iné. A Nathanovi sa to páčilo. Nevidel v tom záväzky, nemusel sa kamarátiť a mohol si hľadieť svojho no musel počúvať Solomona ako svoju alfu, čo mu po pravde nerobilo nejaký veľký problém, lebo Solomon vedel veľmi dobre na neho zapôsobiť, hlavne jeho charizma. Solomon videl v Nathanovi užitočnú bytosť hlavne kvôli jeho kontaktom s čiernym trhom a niekoho kto bol kedysi doktor. Preto mu ponúkol svoje miesto v jeho svorke, čo Nathan prijal bez väčších priekov či dlhom premýšľaní, lebo v tom videl istú formu slobody no hlbšie to nikdy nedokázal pomenovať. Bol na pozícií gamma, čo mu vyhovovalo a zatiaľ netúžil nijak postupovať priečkami nahor až by z neho bola beta. 

​

Pomáhal hľadať ďalšie obete, ktoré potom Solomon premieňal a keď obete nezvládli premenu, ich telá padli do rúk práve Nathanovi, ktorý im následne vyberal orgány, ktoré za tučný balík predával na čiernom trhu cez svoje kontakty. Darilo sa mu, nikdy ho polícia neprichytila a mohol tak potvrdiť jednu vec, našiel miesto, kde sa cítil konečne po stáročiach sám sebou a kde sa videl. S nikým však vo svorke nenaviazal hlbšie puto, bol to i naďalej sebec do morku kostí a na iných mu nezáležalo. Nikdy mu na um ani nezišlo, že by vlastne dokázal niekedy zradiť Solomona, lebo ako sebec až do takej hĺbky bral vlastnú bezpečnosť na prvé miesto, vedel predsa, že Solomona by nikdy neporazil a vždy sa riadil rozumom a nie citmi. Vo Fénixe sa k svorke pridala omega od ktorej si držal odstup nielen kvôli Solomonovi, ale aj kvôli tomu, že ju videl ako orgány, ktoré by mohol predať no potom napokon nastúpil zdraví rozum a pud sebazáchovy a dištancoval sa od nej ba dokonca na ňu nikdy neprehovoril. Ako roky plynuli, na život vo svorke si zvykol. Nepýtal sa na nič, nič veľmi nekomentoval, nezasahoval do ničoho, jednoducho sa staral len o seba. Priveľmi si totižto vážil seba samého, aby sa púšťal do zbytočných bojov, na druhú stranu mu nerobilo problém sa v prípade napadnutia brániť až do takej miery, že by musel zabiť protivníka. Rešpektoval hierarchiu a k vyššie postaveným bol zdvorilý no i naďalej sa držal v ústraní a veľmi sa neprejavoval, držal sa skôr pri sebe a staral sa hlavne len o seba. Napokon sa v roku 2025 svorka usadila v Seattle v štvrti Sodo. Nathan si meno nezmenil no pridal si druhé meno: Abaddon, pričom sa zamestnal v tamojšej nelegálnej nemocnici Mercy Clinic ako doktor. Stále však zostával v kontakte s čiernym trhom a začal si všímať na sebe i dačo iné. Začal mávať totižto nočné mory, pričom vedel jedno, že ani on ako čistokrvný vlkolak tomu neunikne: šialenstvo kvôli vysokému veku.