DESMOND DREYFUS

Desmondov príbeh je ako vystrihnutý z otrepaného príbehu malého chlapca s veľkým snom, ktorého pohltia vlastné ambície, až spôsobia jeho pád. Akurát to zakončenie je netradičné. Narodil sa do rodiny židovských emigrantov, jeho predkovia opustili počas prelomov devätnásteho a dvadsiateho storočia Francúzsko a usadili sa v Montpelier vo Vermonte. Nie zhodou okolností žili v rovnomennom meste aj na Starom kontinente - prastarý otec bol skrátka príliš tvrdohlavý, aby si si zvykal na meno nového rodiska. Narodil sa ako jedináčik, jeho otec bol veľkopodnikateľ, jeho matka pôsobila ako asistentka, neskôr firemná účtovníčka, ktorá svoju pozíciu získala vyložene len na základe svojej role v rodinnom klane. Desmond vyrastal v takmer stereotypnej predstave klasickej bohatej židovskej rodiny žijúcej na periférii spoločenskej smotánky, ale nikdy neboli jej úplnou súčasťou. Mali dosť peňazí na to, aby ľudia z nižšej vyššej triedy na nich hľadeli so závisťou, ale neboli dosť zámožní a relevantní pre veľké rodiny z New Yorku a Kalifornie, ktoré mali svoje mrakodrapy a televízne šou. Pre muža tak ambiciózneho ako Desmondov otec to bolo duševným týraním, a preto zabezpečil synovi špičkové vzdelanie, ktoré malo zabezpečiť, že z neho vyrastie “veľká ryba,” bez toho, aby sa sám musel unúvať s ním tráviť čas. Preto Desmond nikdy nezažil to, čo by sa dalo označiť za idylickú rodinu… vlastne nezažil ani tú rodinu. Jeho matkami boli rôzne vychovávateľky, otcami boli škrobení profesori ekonomickej teórie z Harvardu. Sám ako tínedžer skončil na Kolumbijskej univerzite, kde študoval manažment a ekonomiku, no než samotné štúdium bolo (aspoň podľa otca) dôležitejšie nadväzovať kontakty so synmi a dedičmi veľkých korporácií a vytvoriť si čo najviac konexií, pretože skutočné peniaze podľa neho boli v tom, koho poznáš, nie koľko vieš a dokážeš vybudovať vlastnými rukami. A Desmond, v túžbe sa odťažitému otcovi zavďačiť, zanedbával vlastné štúdium večierkami, ktorí organizovali ľudia lepší od neho v predstave, že patrí do ich kruhov.

Vďaka otcovým (a nie vlastným) kontaktom sa mu podarilo nájsť veľmi luxusné bývanie v otvorenom slnečnom apartmáne na šesťdesiatom poschodí s výhľadom na Central Park v New Yorku a získal prácu ako realitný maklér v jednej z najprestížnejších firiem v Spojených štátoch. Pracoval tam vyše osem rokov, postupne sa po rebríčku premiestňoval stále vyššie a vyššie, stával sa veľkou rybou, vytváral si konexie a priateľstvá. Mal peniaze, tri byty, veľkého psa, uznanie otca, vplyv a moc… Našiel si manželku. Ellie bola o šesť rokov mladšie od neho a patrila do vplyvnej rodiny Calhounovcov vlastniacich tú polovicu New Jersey, ktorú ešte nekúpili Arabi. Svet mu ležal pri nohách… dokým sa všetko nepokazilo. To, čo vo svete financií považoval za svoju expertízu, osobnú šikovnosť a ekonomický talent, sa retrospektívne ukázalo byť ako aktívne zneužívanie dlhodobo prívetivých okolností a skrátka až opovážlivá miera šťasteny naklonenej jeho osobe. A keď prišiel problém a finančný trh sa zakolísal, osem rokov Desmondovej práce postavenej na chabých nôžkach nevyspytateľnosti cien v jedinom momente padlo. Výsledkom bolo, že všetky jeho portfóliá sa ukázali ako bezcenné a stovky ľudí prišli o svoje úspory. A jeho zamestnávateľ o milióny dolárov. V jedinom okamihu sa mu rozpadol jeho predstava o vlastných schopnostiach, prišiel o skvelú prácu a ocitol sa uprostred súdnych sporov s bývalým zamestnávateľom. Samozrejme, že si nemohol dovoliť najlepších právnikov, a preto prišiel v podstate o všetko, peniaze aj nehnuteľnosti.

A tam sa len veci zhoršovať začali. Uprostred procesov, kedy nad ním ako Damoklov meč visela hrozba väzenia, sa dozvedel, že jeho manželka si začala aféru. Dokonca mala raz tú drzosť si ho priviesť domov a nechať ich, nech sa stretnú zoči-voči. Viedlo to k mimoriadne prudkej hádke, kedy Desmondovi neobvykle povolili nervy a svojho soka fyzicky napadol… a z toho vyplynulo ďalšie trestné oznámenie a takmer istota väzenia, až dokým nesúhlasil s mimosúdnym vyrovnaním. Manželkin milenec získať v podstate všetko to, čo Desmondovi ešte zostalo, a ten absolútny zvyšok získala jeho žena pri bleskovom rozvode, ktorý ju očividne favorizoval, pretože on mal pošramotenú povesť ako finančný špekulant a násilník. Zdevastovaná reputácia a totálna hanba znamenala, že sa nemohol ani vrátiť domov. Škvrna na mene Dreyfusovcov znamenala, že otec sa ho vzdal a zaprel ho čoby vlastného syna. Desmond preto musel začal úplne odznova. Opustil New York a presťahoval sa na juh do New Orleansu v nádeji na lepší život začatý od absolútnej nuly. Zamestnal sa ako absolútne irelevantný a neskúsený predajca nehnuteľností, dostával tie najhoršie domy, ktoré už roky zostávali nepredané, a snažil sa ľudí primäť, aby si ich vzali. Prekvapivo sa jeho postup dá označiť za osobný úspech vybudovaný na vlastnej práci, nie na šťastných okolnostiach. Ale šťastie ho opustilo v jednu osudovú noc, kedy mladý pár hľadal dom čo najďalej od centra a v ponuke im najviac vyhovovala dávno opustená drevená vila, ktorá prežila aj hurikán Katrinu. Bol neskorý večer a on sa s nimi rozlúčil spokojný, pretože sa rozhodli dom kúpiť - a preňho sa na obzore začalo črtať povýšenie.

Dostal sa akurát k bicyklu (keďže auto si ani náhodou dovoliť nemohol), keď začul vrčanie. Stihol sa otočiť… zazrel veľký tieň… záblesk dvojice žltých očí… a prudkú ranu na hrudi, keď naňho skočil obrovský vlk a priklincoval ho k zemi. Desmond sa pokúsil brániť a doteraz netuší, ako sa mu podarilo vyšmyknúť. Pustil sa na útek, ale stačili tri kroky, keď počul štekot a ostrú bolesť na pravom členku, Vlk ho držal v zovretí čeľuste okolo nohy a začal ho ťahať preč od cesty do vysokej trávy. Desmond sa bránil a voľnou nohou kopal a rukami búchal vlka… Kričal o pomoc, až jeho hlas privolal ďalšie vlky a tie zahnali toho prvého. Posledné, čo videl, než začal blúzniť, bolo, ako sa tie vlky zmenili na nahých ľudí a začali ho kamsi ťahať. Ocitol sa v kovovej cele skôr podobnej malej izbičke v blázinci, akurát steny neboli pokryté mäkkou ochrannou výplňou. Tak sa vlastne Desmond dozvedel o svete vlkolakov a že ho čaká rovnaký osud ako ich, no on bol plný hnevu a zúfalstva, cítil v sebe nekonečnú zúrivosť a bezbrannosť, ktorá ešte viac prilievala olej do ohňa. Nechcel s nimi komunikovať ani mať nič spoločné, cítil sa byť zneužitý, unesený, držaný proti svojej vôli, zatiaľ čo svet okolo neho bol čoraz jasnejší a zreteľnejší, no temnota v ňom sa prehlbovala. Ani si neuvedomoval, ako sám strácal kontrolu a bol vedený svojím zdivočeným vlkom, ani ako blízko sa dostal k tomu, aby sa rozhodlo o jeho eliminácii ako rizikovom prvku. Iba na poslednú chvíľu sa zdalo, že nad sebou získal späť kontrolu a že on viedol seba, nie vlk jeho. Desmond sa tak nedobrovoľne stal súčasťou neworleanskej svorky, no aj bez hlbších znalostí vlkolačích sociálnych pravidiel pochopil, že sa ocitol v toxickom, absolútne dysfunkčnom kolektíve na hranici kolapsu. Jeho premena bola ilegálna a z vyšších miest, o ktorých nič nevedel, padlo rozhodnutie popraviť muža zodpovedného za jeho napadnutie a premenu bez Desmondovho dovolenia. Sledovať jeho popravu bola jediná radosť, ktorú v posledných rokoch zažil, no ani nástup novej alfy a zlepšenie pomerov Desmondove výhliadky nezlepšilo. Neveril im, nechcel s nimi mať nič spoločné, chcel ísť preč, pretože si prišiel ako vo väzení medzi vlastnými útočníkmi a únoscami bez ohľadu na to, že človek zodpovedný za jeho nešťastie je mŕtvy a ľudia, čo mu zachránili život pri jeho zbesilom útoku, sa mu snažili pomôcť.

Poriadky prišiel robiť vlkolak meno Willard Mendes, beta pochádzajúci zo svorky zo Seattlu. Z poverenia vlkolačieho kráľa Marroka jednak porobil v New Orleánse poriadky a odviedol Desmonda so sebou. V podstate nemal na výber a bol postavený pred hotovú vec, skutočnosť je však taká, že Desmond sa ani príliš nebránil, veď aj tak už premýšľal nad útekom. Willard sa tak stal jeho ochrancom a mentorom, ktorého (vskutku nevďačnou) úlohou je primäť Desmonda naučiť sa žiť životom vlka, socializovať sa vo svorke, rešpektovať zaužívané sociálne normy, hierarchiu a autority. Desmond je v Seattli čosi vyše roka, zvyká si na svoj nový život a zžíva sa s neočakávanými životnými okolnosťami. Svoj minulý život nechal úplne za sebou, vzdal sa (aspoň dočasne) predstavy vysokoprofilovanej práce a pre svoju vlastnú bezpečnosť prijal podradnú prácu skladníka v ballardskom prístave. Nenaplňuje ho, ale dáva mu pravidelný, celkom obstojný príjem, z ktorého horko-ťažko dokáže vyžiť, keďže je predsa len zvyknutý na podstatne vyšší životný štandard.